Nie, nebudem hovoriť, že „mesto je špinavé a ja to napravím“. Táto agenda je oveľa väčšia, než sa zvonka môže zdať. Práve preto potrebuje systematickú pozornosť, kontrolu, jasné priority a ľudí, ktorí ju budú dlhodobo posúvať dopredu.
Nové podujatie alebo opravená budova sú na prvý pohľad veľmi viditeľné. Potom sú však veci, ktoré si všímame najmä vtedy, keď nefungujú.
Nepokosená tráva. Burina prerastajúca cez chodník. Preplnený kôš. Odpad pri kontajneroch. Špinavá lavička. Neupravený záhon. Miesto, okolo ktorého chodíme každý deň a hovoríme si: Prečo sa s tým niečo neurobí?
Za posledné roky som sa presvedčila o jednej veci. Zmena neprichádza jedným uznesením ani jedným dobrým nápadom. Tému treba sledovať, spájať ľudí, pýtať sa, hľadať peniaze, vracať sa k problémom a niekedy ich doslova tlačiť pred sebou dovtedy, kým sa nepohnú.
Každá oblasť dokáže pohltiť veľké množstvo času a energie. Tak ako som sa intenzívne venovala kultúre, histórii a komunitnému životu, chcem v nasledujúcom období podstatnú časť svojej energie venovať aj verejnému priestoru, jeho čistote a údržbe.
A nie je to len o kosení.
Čo všetko znamená „údržba mesta“?
Keď sa začnete podrobnejšie zaoberať tým, čo všetko sa skrýva pod slovami „údržba mesta“, veľmi rýchlo si uvedomíte rozsah tejto agendy.
Oddelenie údržby mesta zabezpečuje starostlivosť o verejnú zeleň, kosenie, orezávanie kríkov a stromov, výsadbu a polievanie, údržbu záhonov, hrabanie lístia, opravy mobiliáru a detských ihrísk, ako aj letnú a zimnú údržbu komunikácií, chodníkov, mostov a lávok či čistenie vodných prvkov.
K tomu patrí čistenie verejných priestranstiev, zametanie, vyprázdňovanie košov, odvoz bioodpadu a veľkoobjemového odpadu či likvidácia čiernych skládok.
Len malých smetných košov je v meste približne 200 a pracovníci údržby ich musia pravidelne čistiť. Starajú sa tiež o mladé stromy a zavlažovacie vaky, zabezpečujú zvoz konárov, skla či elektroodpadu a zároveň pomáhajú pri príprave športových a spoločenských podujatí.
Podľa vyhodnotenia programového rozpočtu mesto v roku 2025 udržiavalo približne 41 hektárov verejných priestranstiev. Na podprogram čistoty verejných priestranstiev bolo rozpočtovaných 839-tisíc eur.
To sú čísla, ktoré ukazujú, že nejde o okrajovú tému. Je to veľká každodenná služba mesta, ktorú si často všimneme až vtedy, keď niečo nefunguje.
Najskôr sa treba pýtať
Systém údržby je potrebné vnímať ako celok.
Nechcem preto začínať hotovými odpoveďami. Chcem začať otázkami. Je to zároveň férové voči ľuďom, ktorí túto prácu dnes vykonávajú.
Koľko ľudí máme? Akú majú techniku? Ako sú jednotlivé práce plánované? Čo dokážeme robiť vlastnými silami a čo objednávame externe? Koľko nás jednotlivé činnosti stoja? Kde strácame čas a kapacity? A dokážeme výsledok práce dostatočne kontrolovať?
Vedúci oddelenia údržby už v roku 2023 upozorňoval, že počet pracovníkov vzhľadom na rozsah činností nie je postačujúci. Problémom sú napríklad vodiči potrební na obsluhu techniky.
Zároveň upozornil na ďalšiu dôležitú vec: s každým novým upraveným priestorom, vysadeným stromom či záhonom pribúda aj povinnosť starať sa oň počas ďalších rokov.
Podľa môjho aktuálneho zisťovania dnes na oddelení pracuje 33 ľudí.
Technika sama nestačí
Ľudské zdroje sú pri tejto téme zásadné.
Ďalšia kosačka je zbytočná, ak ju nemá kto obsluhovať. Vysadiť strom je len začiatok. Potom nasleduje pravidelná povýsadbová starostlivosť. Rovnako záhon nestačí iba vytvoriť – treba ho polievať, čistiť, obnovovať a dlhodobo udržiavať.
Mojím cieľom je podporovať ľudí, ktorí svoju prácu robia dobre, a zároveň pomenovať veci, ktoré dobre nastavené nie sú.
A peniaze smerovať tam, kde prinesú reálny a viditeľný výsledok.
Potrebujeme vedieť, kde je problém
Za jednu z dôležitých vecí považujem pravidelný monitoring verejných priestorov a jednoduchý systém priorít.
Potrebujeme vedieť, kde máme poškodený mobiliár, prerastenú zeleň, problematické kontajnerové stojisko, opakovane vznikajúcu čiernu skládku alebo miesto, ktoré potrebuje dočistenie.
Nie preto, aby sme vytvárali ďalšiu administratívu. Práve naopak. Aby sme dokázali problémy evidovať, určovať ich prioritu a následne kontrolovať, či boli vyriešené.
Pretože verejný priestor netvoria iba veľké investície.
Tvoria ho lavičky, koše, chodníky, stromy, záhony, detské ihriská, vnútrobloky, kontajnerové stojiská či malé kúsky zelene medzi cestou a chodníkom.
A práve množstvo drobných zanedbaných vecí často vytvára celkový pocit, že mesto nie je upravené.
Zelenšie mesto áno. Ale udržateľne.
Som za zelenšie a upravené mesto.
Nie však za výsadbu iba pre fotografiu.
Som za zeleň, o ktorú sa dokážeme starať.
Záhon, ktorý nemá kto udržiavať, sa môže veľmi rýchlo zmeniť na ďalší problém. Rovnako nestačí vysadiť strom bez toho, aby sme počítali s jeho polievaním a následnou starostlivosťou.
Preto chcem podporovať premyslenú výsadbu a riešenia, ktoré budú pekné, ale zároveň udržateľné z pohľadu ľudí, vody aj financií.
Nie je podstatné iba to, ako priestor vyzerá v deň, keď ho dokončíme. Podstatné je, ako bude vyzerať o tri, päť alebo desať rokov.
Mesto a obyvatelia môžu spolupracovať
Dobrou cestou je aj zapájanie obyvateľov.
Tohtoročná iniciatíva „Vytvorme zelenšiu Sereď“ spojila mesto s obyvateľmi, ktorí sa rozhodli starať o plochy pri bytových domoch. Mesto poskytlo rastliny a odbornú pomoc, obyvatelia svoju prácu a následnú starostlivosť.
Podobný princíp má aj Smeťobranie.
Takéto aktivity chcem rozvíjať.
Nie preto, aby obyvatelia suplovali mesto. Starostlivosť o verejný priestor je v prvom rade úlohou mesta.
Zároveň však platí, že vzťah k miestu, v ktorom žijeme, sa nedá objednať vo verejnom obstarávaní.
Ak si ľudia vytvoria vzťah k svojmu okoliu, je väčšia šanca, že sa oň budú zaujímať, upozornia na problém alebo sami prispejú k tomu, aby ich bezprostredné okolie vyzeralo lepšie.
Čistota mesta je každodenná téma
Nemám ambíciu sľubovať, že v Seredi nikdy nebude nepokosený kúsok trávy alebo že sa pri kontajneri už nikdy neobjaví odpad.
Takto žiadne mesto nefunguje.
Mám však ambíciu venovať tejto oblasti rovnakú pozornosť a energiu, akú som venovala témam, ktorým som sa intenzívne zaoberala doteraz.
Systematicky. Dlhodobo. S dôrazom na ľudí, kapacity, kontrolu a výsledok.
Pretože verejný priestor je v skutočnosti najväčšou spoločnou obývačkou mesta.
Nemusí byť luxusný. Nemusí byť na každom rohu nový záhon alebo dizajnová lavička.
Mal by však byť čistý, udržiavaný, bezpečný a príjemný.
A najmä by z neho malo byť cítiť, že sa oň niekto stará.
Do tejto témy sa chcem v nasledujúcom období naozaj zahryznúť. Nie jednou brigádou ani jedným projektom, ale systematicky.
Pretože Sereď môže byť mestom, na ktorom už na prvý pohľad vidno, že nám na ňom záleží.