Dom kultúry v Seredi patrí medzi najväčšie verejné budovy v centre mesta. Postavený bol začiatkom 60. rokov a desiatky rokov slúži na divadelné predstavenia, filmové projekcie, koncerty, plesy či spoločenské podujatia. však, žiaľ, pôsobí viac ako relikt minulosti než miesto pre kultúru.
Kto prejde okolo Domu kultúry v Seredi, hneď si všimne opadávajúcu omietku, zanedbanú fasádu a celkový dojem, že budova skôr čaká na svoj koniec než na lepšie časy. Vo vnútri sa toho veľa nezmenilo – staré, opotrebované priestory, zatuchnutý vzduch a pocit, že sme uviazli niekde v minulom storočí. Vybavenie je opotrebované, chýba modernizácia elektroinštalácie, kúrenia či osvetlenia. Človek cíti, že dom kultúry už „dosluhuje“ a potrebuje zásadnú rekonštrukciu.
Budova má socialistický vzhľad. Hoci sa v posledných rokoch robili drobné opravy interiéru (estrádna sála, niektoré okná), celkový stav je zastaraný. Vnútorné priestory pôsobia zatuchlo, vybavenie je opotrebované a technické zázemie nezodpovedá súčasným štandardom.
Dom kultúry by mal byť centrom života mesta, no dnes neponúka komfort ani reprezentatívne prostredie pre návštevníkov.
Je odstrašujúcim príkladom toho, čo sa stane, keď sa veci dlhodobo odsúvajú „na potom“.
Prečo sa s tým stále nič nerobí?
Nie preto, že by neexistovali dotácie. Nie preto, že by sa nedalo nájsť financovanie. Najväčšou brzdou je vlastníctvo pozemkov. Mesto síce vlastní samotnú budovu, ale nie všetky pozemky pod ňou. Časť pozemku vlastní neznámy vlastník. História tohto miesta je spojená ešte so stavom po 2.svetovej vojne. V katastri je časť pozemku vedená na vlastníka Guttmanova Eva. Pred tým, než v 60. rokoch vyrástol Dom kultúry, poznali Seredčania toto miesto ako Guttmanov dvor. Patril židovskej rodine, ktorá tu mala hospodárske budovy. Po vojne majetok nebol nikdy vysporiadaný do takej miery, aby sa mesto stalo plnoprávnym vlastníkom všetkých parciel. Aj preto dnes stojíme pred problémom – dotácie na rekonštrukciu Domu kultúry nemožno čerpať, lebo pozemky pod ním stále nie sú v majetku mesta.“
Výsledok? Mesto sa nemôže uchádzať o väčšinu dotačných schém, ktoré jasne požadujú vlastníctvo budovy aj pozemkov. Inými slovami – kým si mesto neusporiada vlastnícke vzťahy, žiadne veľké peniaze na opravu nedostane. A budova bude ďalej chátrať.
Čo treba urobiť?
Okamžite riešiť vlastníctvo pozemkov – bez toho je všetko ostatné len prázdne rečnenie. Vysporiadanie vlastníctva pozemkov je prvý krok, ktorý by mal byť prioritou. Bez toho sa mesto nepohne ďalej.
A potom hľadať nové formy financovania – partnerstvá so súkromným sektorom, granty z nadácií, ale aj komunálne zdroje. aj keď by komplexná obnova bola ideálna, možné je ísť cestou postupných krokov, ktoré zlepšia aspoň časť priestorov.
Otvára sa cesta k riešeniu!
Po rokoch bezvýchodiskovej situácie sa konečne hýbu ľady – mesto začalo robiť kroky na odkúpenie pozemku pod Domom kultúry. Je to šanca, ktorú by sme nemali premrhať. No aby sa to stalo realitou, musia to schváliť poslanci na septembrovom zastupiteľstve. Tento krok rozhodne, či sa otvorí cesta k obnoveniu Domu kultúry.
Na septembrové rokovanie mestského zastupiteľstva je pripravený návrh na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu pozemku na Mlynárskej ulici, kde leží stavba DK do vlastníctva mesta Sereď. Mesto požiadalo Slovenský pozemkový fond, ako správcu spoluvlastníckeho podielu neznámeho vlastníka, ešte začiatkom decembra 2024 o prevod tohto spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva mesta. Doteraz sa pozemok užíval na základe Nájomnej zmluvy z roku 2016, ktorá končí v roku 2031. Podmienkou k vzájomného vysporiadaniu je predloženie znaleckého posudku na cenu pozemku. Znalecký posudok bol vypracovaný koncom júna 2025 a stanovuje cenu pozemku vo výške 98 tis. eur. (veľkosť časti tohto pozemku je 1080 m2 ). Vysporiadanie predmetného pozemku výrazne zvýši šancu na získanie externých zdrojov na rekonštrukciu a modernizáciu stavby Domu Kultúry.
Prioritou vedenia mesta v súčasnosti je zrekonštruovať a zmodernizovať stavbu Domu Kultúry. Samotná rekonštrukcia predstavuje značné finančné zaťaženie. Bez získania externých finančných zdrojov by sa k nej pristupovalo veľmi ťažko.
No aby sa to stalo realitou, musia to schváliť poslanci na septembrovom zastupiteľstve. Tento krok rozhodne, či sa otvorí cesta k obnoveniu Domu kultúry, alebo zostaneme uviaznutí v slepej uličke.“
„Dom kultúry v Seredi čaká na svoju šancu. Rozhodneme o tom ako poslanci na septembrovom zastupiteľstve. Ako poslankyňa hovorím jasne – ja som ako sa hovorí všetkými desiatimi za. Je to prvý a nevyhnutný krok, aby sme konečne otvorili cestu k obnove Domu kultúry. Bez tohto rozhodnutia sa nikam nepohneme.“ Je čas pohnúť sa dopredu.