„To čo je za hlúposť, hotové Kocúrkovo!“
Takto zareagoval môj kamarát – tenista, keď som mu vysvetlila, prečo viazne kolaudácia nového tenisového areálu v Zámockom parku.
Problém je v tom, že boli použité iné svetlá, než boli v projekte navrhnuté, a preto je potrebné odborné posúdenie. Bez kladného stanoviska sa kolaudácia nedá ukončiť.
Ten jeho komentár nie je úplne mimo reality. Zdá sa to „kocúrkovské“ , že iba kvôli svetlám je nevyužitý, pekný nový areál. Zároveň to však nie je celé také „hlúpe“, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Keďže poslanec je volený občanmi na to, aby získaval informácie, sprostredkovával názory ľudí a komunikoval ich smerom k mestskému aparátu, pokúsim sa podať ucelený pohľad na tento – dnes už pomerne dlhý – príbeh.
Projekt nového tenisového zázemia v Seredi je príbeh dlhší ako desať rokov.
Neviem presne, kedy a ako vznikol nápad vybudovať kurty v Zámockom parku, v priestoroch bývalého záhradníctva. Isté však je, že už v roku 2012 bola vypracovaná projektová dokumentácia.
Realizáciu následne na dlhé roky zabrzdil odpor obyvateľov v okolí, ktorí poukazovali najmä na vplyv na bývanie – hluk a zásah do prostredia.
Od roku 2013 sa viedol súdny spor so susediacimi obyvateľmi, ktorý sa týkal práve hlučnosti. Tento spor naznačoval, že vhodnosť lokality nebola dostatočne verejne prerokovaná. Verdikt súdu po rokoch dokazovania napokon potvrdil, že hlučnosť je v norme.
Po ukončení sporu sa projekt v roku 2020 čiastočne aktualizoval a mohol sa začať realizovať.
Na scénu však prichádza realita komunálnej politiky.
Bez externých zdrojov sa väčšie investície realizujú veľmi ťažko. Finančná situácia samospráv sa po období covidu a vplyvom viacerých rozporuplných rozhodnutí štátu výrazne zhoršila.
Rozhodujúcim momentom bola až možnosť získať financovanie z Fondu na podporu športu v roku 2023 z výzvy na „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry“
Ako sa rozhodovalo
To všetko by bolo v poriadku. Problém bol spôsob rozhodovania.
Na februárovom zastupiteľstve v roku 2023 bol, vtedy ešte poslancom Tomášom Karmažínom, nečakane a neplánovane, na začiatku zastupiteľstva, navrhnutý nový bod do programu rokovania, konkrétne návrh na podanie žiadosti o dotáciu z FPŠ. Návrh bol predložený nečakane – bez predchádzajúcej diskusie v odborných komisiách, bez detailných podkladov a bez možnosti dôkladne sa s projektom oboznámiť.
Opäť sa tak zopakovala situácia spred rokov – verejná diskusia chýbala.
Proti takémuto postupu som protestovala. Hlasovala som proti spolu s Mirkou Sabovou Dudášovou, štyria poslanci sa zdržali (p. M.Fačkovcová, E. Štefanek, M. Godáň a M. Tóth). Väčšina, 13-ti poslanci boli za to, aby sme o bode rokovali a rozhodovali aj bez predchádzajúcej detailnejšej prípravy a diskusie. A neskôr, pri prerokovávaní daného bodu prevládla myšlienka, že treba začať bez ohľadu ako aktuálny a relevantný je 10-ročný projekt. Dotknutá plocha bola neudržiavaná a bez využívania a logicky každý z nás mal záujem to zmeniť k lepšiemu.
Projekt sa tak rozbehol.
Fond na podporu športu projekt v roku 2024 schválil. Celkové financovanie bolo plánované vo výške 858 tis. €, z toho: mesto: cca 257 tis. € a fond: cca 601 tis. €, teda v pomere 30% a 70%.
Počas realizácie sa začalo napĺňať príslovie „práca chvatná, málo platná“. Rozpočet sa musel viackrát navyšovať, pretože sa realizovali práce, ktoré v projekte vôbec neboli: chýbajúci chodník k obslužnej budove, oplotenie a brána, elektroinštalácie v podlahe aj podhľade, vzduchotechnika, fasáda, parapety, sadové úpravy, závlahy, stavebný dozor. Pribudli aj úpravy vyplývajúce z aktuálnych technických noriem a zmien v projekte. Z dôvodu zosúladenia s aktuálnymi technickými normami, úprava toaliet a sprchových kútov na súčasný štandard, zmena vo vybudovaní parkovacích miest využiteľných aj pre časť kaštieľa, ktorý bol ešte v roku 2020 rozhodnutím vtedajšieho zastupiteľstva prenajatý za účelom jeho obnovy a sprevádzkovania.
Výsledok:
Projekt napokon stál približne 1,13 mil. € a mesto zaplatilo cca 528 tis. € . Z mestských peňazí sa teda namiesto pôvodne vyčlenených 30% muselo doložiť a financovať 48% nákladov projektu.
V roku 2025 už na zastupiteľstvách zaznievali slová o zlom manažmente projektu a zlyhaní projektového riadenia.
To je presne to, na čo som upozorňovala už v roku 2023. Rozhodovanie na základe obmedzených informácií, bez riadnej diskusie a bez kvalitných podkladov vedie k problémom a dodatočnému dofinancovaniu. Príslovie „Pomaly ďalej zájdeš“ má v tomto prípade veľký kus pravdy. Pre naše mesto to znamená príliš drahý projekt.
Dnes kolaudácia stojí na posúdení osvetlenia. Osvetlenie navrhnuté ešte v roku 2014 bolo v roku 2020 aktualizované na modernejšie, ale to sa už v roku 2025 nevyrába, preto bolo použité iné. A teraz sa musí preveriť, či spĺňajú podmienky vo vzťahu k bývaniu.
Na začiatku projekt brzdil hluk. Dnes ho brzdí svetlo.
Problém nie je v tom, že treba merať osvetlenie. Problém je v tom, že sa rozhodovalo narýchlo. Je to učebnicový príklad toho, ako sa projekt riadiť nemá.
Verím, že sa podarí splniť všetky podmienky a areál bude čoskoro skolaudovaný. A že kurty prinesú radosť nielen môjmu kritickému kamarátovi – tenistovi, ale všetkým, ktorí si chcú zahrať.